Okolie - Jaskyne
Belianska jaskyňa
Belianská jaskyňa sa nachádza v Tatranskej Kotline, približne 700 metrov nad centrálnym parkoviskom, v severnom svahu Kobylieho vrchu. K vstupu do jaskyne ktorý je v nadmorskej výške 890 m.n.m., vedie turistický chodník.
Belianská jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových, guttensteinských vápencoch, dlhodobým vplyvom povrchovej vody prenikajúcej cez medzivrstvové a tektonické pukliny. Celková dlžka jaskyne je 1752 m, jej celkové prevýšenie 160 m. Vstup do jaskyne tvorí krivolaký tunel, ktorý ústi do úvodného dómu. Odtiaľ trasa prehliadky, ktorá sa vyznačuje častým stúpaním a klesaním, pokračuje cez úzke tunely a štrbiny, ktoré ústia do jednotlivých jaskynných priestorov. Pozoruhodné sú najmä sintrové vodopády, stalagmity pripomínajúce pagody a sintrové jazierka. Vstupné časti jaskyne boli známe už zlatokopom z druhej polovice 18.storočia, ale napriek tomu jaskynné priestory zostali na dlhú dobu ľudským očiam neprístupné. Až v roku 1881 jaskyňu preskúmali a znovu objavili J.Husz a J.Britz.Malá časť jaskyne bola verejnosti sprístupnená už v roku 1882 a v roku 1896 tu bolo inštalované elektrické osvetlenie. V súčasnosti je z Belianskej jaskyne verejnosti prístupných 1135 m.
Otvorená denne, okrem pondelka.
Demänovská jaskyňa slobody
Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny, v severnej časti Národného parku Nízke Tatry. Vstup do jaskyne je v údolí Točište, 870 m.n.m. Jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových gutensteinských vápencoch Križňanského príkrovu, pôsobením podzemného prúdenia riečky Demänovka a jej vtedajších prítokov.
Jaskyňa, ktorá je súčasťou rozsiahlého demänovského jaskynného systému, pozostáva zo štyroch vývojových úrovní. Jej celková dĺžka je 8400 m. Jaskyňa bola objavená v roku 1921 A.Kralom a A.Mišurom. Jej objavenie výrazne ovplyvnilo a podporilo vývoj speleológie na celom Slovensku.Malá časť jaskyne bola sprístupnená verejnosti už v roku 1924, jej horná časť v rokoch 1931-33. Od roku 1933 jaskyňa slúži tiež pre účely speleoterapie. Súčasná, verejnosti prístupná dĺžka jaskyne je 1800m. Demänovská jaskyňa Slobody je najviac navštevovanu slovenskou jaskyňou a jednou z najkrajších jaskyň celej Európy
Demänovská ľadová jaskyňa
Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny, v blízkosti Demänovskej jaskyne Slobody. Vstup do jaskyne leží v skalnom útese, zvanom Bašta, vo výške 840 m.n.m.
Jaskyňa bola vytvorená v strednotriasových gutensteinských vápencoch Križňanského príkrovu, pôsobením podzemného prúdenia riečky Demänovka v troch vývojových úrovniach. Reprezentuje pramennú časť pôvodného jaskynného systému. Celková dĺžka jaskyne je 1750 m. Ľadová výplň sa nachádza hlavne v spodnej časti jaskyne, hneď pri vstupe, kde klesá do hĺby 40 -50 m. Ďalej sa tu nachádzajú bizarné ľadové steny a iné útvary, ako aj množstvo stalagmitov a stalaktitov. Jaskyňa je známa od nepamäti, ale prvá písomná zmienka o jej existencii pochádza z roku 1229. Verjnosti bola jaskyňa sprístupnená v 80 tych rokoch 19. storočia a znovu otvorená v rokoch 1951-52 Súčasná sprístupnená dĺžka jaskyne je 650 m.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku, ktorá sa nachádza v Spišsko-Gemerskom Krase, v národnej prírodnej rezevácii Stratená. Vstup do jaskyne leží v severnej časti vrchu Duča v nadmorskej výške 971m
Jaskyňa vznikla vo wettersteinských vápencoch strednéhotriasového Silického príkrovu, vplyvom pôsobenia podzemnej vody prítokov riecky Hnilec, pritekajúcej cez tektonické pukliny a porušené vrstvy. Celková dĺžka jaskyne je 1232m, vertikálne prevýšenie 112m. Jaskyňu objavil v roku 1870 E.Ruffini, za asistencie G.Langa, A.Megu a F.Fehéra. Od roku 1871 je prístupná verejnosti, pričom sprístupnených je 475m jej celkovej dĺžky. Dobšinská ľadová jaskyňa je spolu s krasovou Postojenskou jaskyňou (Slovinsko), najstaršou elektricky osvetlenou jaskyňou Európy.
Važecká jaskyňa
Malá Jaskyňa ležiaca vo Važeckom krase na prieniku pohoria Kozie Chrbty a Liptovskej kotliny, na západnom okraji obce Važec.Vstup do jaskyne sa nachádza vo výške 784 m.n.m. Vznikla v strednotriasových gutensteinských vápencoch Bieleho Váhu, pôsobením podzemných vôd.
Priestor jaskyne zdobia početné stalagmity a sintrové jazierka. Vstup do jaskyne bol miestnym obyvateľom známy od nepamäti, celý jaskynný systém bol však preskúmaný až O.Husákom v roku 1922. Celková dĺžka rístupnej časti jaskyne je 235 m.